pondelok 14. decembra 2015

Nie je inflácia ako inflácia

Nie je inflácia ako inflácia

Uvoľňovanie ECB, a teda aj slabé euro, súvisí s extrémne nízkou infláciou v eurozóne. Tá dosiahla v novembri úroveň 0,1 %. Prvá výtka, ktorá sa ECB smeruje, že cieľuje celkovú a nie jadrovú infláciu. Celková inflácia je totiž ovplyvňovaná cenami palív a potravín, ktoré sú totálne mimo kontroly ECB a nevypovedajú nič o vývoji ekonomiky a inflačných tlakov v eurozóne. Jadrová inflácia sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 0,9 %.
Stále sa však bavíme o spotrebiteľskej inflácii, teda o raste cien produktov a služieb, ktoré nakupuje bežný spotrebiteľ. V tejto miere nie sú zahrnuté napríklad ceny nehnuteľností, ktoré majú tendenciu na uvoľnenú politiku centrálnej banky reagovať skôr ako mnohé spotrebiteľské ceny (ignorovanie tejto skutočnosti viedlo k viacerým realitným bublinám v 2000tych rokoch). V podstate sa to už začalo diať, hoci sú posledné dáta z trhu s bývaním v krajinách eurozóny k dispozícii z druhého kvartálu 2015, tak je na nich badať tlak smerom nahor:
Vývoj medziročnej zmeny cien rezidenčných nehnuteľností v eurozóne (eurostat):
2015-12-11_ea hpi
Samozrejme, zmena cien rezidenčných nehnuteľností sa v rámci eurozóny líši, v stagnujúcom Taliansku a Francúzsku klesá (Grécko túto štatistiku ani nemeria), vo väčšine krajín však ceny rastú:
Medziročná zmena cien nehnuteľností v jednotlivých krajinách eurozóny za Q2 2015 (eurostat, za Nemecko zmena za Q1 2015 ):
2015-12-11_ea hpi Q215
Čiže trh s bývaním na uvoľnenú politiku reaguje a predpokladám, že rast sa v posledných mesiacoch ďalej zrýchlil. A ako som písal vyššie, tak to v inflácii započítané nie je. Trh s bývaním nie je jediným segmentom, ktorý v indexe spotrebiteľských cien započítaný nie je, preto je vhodné sa pozrieť na zmeny cien v ekonomike ako celku. A tie nám ukazuje deflátor HDP, ten sa v roku 2014 odrazil od dna a odvtedy zrýchľuje. V treťom kvartáli dosiahol úroveň 1,3 %.
Stále to nie je 2 %, ktoré ECB cieľuje, avšak trend deflátora ja podstatne pozitívnejší ako pri spotrebiteľskej inflácii. Navyše jadrová spotrebiteľská inflácia a deflátor HDP sú relatívne silno korelované, je teda reálne predpokladať, že jadrová inflácia bude zrýchľovať:
2015-12-11_core cpi_deflator
Pesimisti predpokladajú v eurozóne extrémne dlhé obdobie minimálnych sadzieb, také akého sme svedkami v Japonsku. Pokiaľ by sa však pozreli na deflátor HDP, tak medzi eurozónou a Japonskom je obrovský rozdiel, v eurozóne sa deflátor nikdy nedostal do záporných čísel, v Japonsku tam bol drvivú väčšinu času medzi rokmi 1998 a 2013. Potom ho posunula nahor Abenomics.
Čiže celkovo vyhliadky pre infláciu v eurozóne nie sú až také negatívne, ako by to mohla naznačovať spotrebiteľská a inflácia a aj z toho dôvodu to pre euro nevidím až tak negatívne ako skeptici.