pondelok 29. júna 2015

Čo sa stalo cez víkend v Grécku?

 

Kamil Boros
Kamil Boros
Na niektorých slovenských a českých serveroch som sa dočítal dosť zmätočné informácie, takže sa v nasledujúcich riadkoch budem snažiť v krátkosti priblížiť, čo sa z môjho pohľadu udialo:
Tsipras sa po nedohode s veriteľmi rozhodol vyhlásiť na budúci víkend referendum o tom, či sú Gréci ochotní prijať podmienky pomoci. Podľa mňa to bolo logické, keďže vláda dostala mandát na odmietnutie ďalších úsporných opatrení pri zotrvaní v eurozóne. To sa jej dosiahnuť nepodarilo. A vzhľadom na to, že väčšina Grékov je proti úsporným opatreniam a zároveň je aj za zotrvanie v eurozóne, je logické sa to občanov opýtať, ktorú možnosť uprednostňujú.
Možno polemizovať, či je otázka o fiškálnych opatreniach v súlade s ústavou, ako upozorňuje grécka opozícia. Nie som odborník grécku ústavu, každopádne otázky sa podľa mňa dajú naformulovať aj tak, aby boli v súlade s ústavou (napr. ste za bankrot krajiny, aj keby mal znamenať vysoké riziko vystúpenia z eurozóny…).
Eurogroup sa následne nasrala, neviem presne, či na samotné vyhlásenie referenda, alebo na to, že grécke vládne strany sa vyjadrili, že odporúčajú hlasovať proti pomoci. Kadžopádne sa nasrala, a vyhlásila, že ponuka na dočerpanie druhého záchraného balíka platí do utorka, ako to bolo dohodnuté tuším vo februári (alebo v marci). A tým učinili referendum úplne bezpredmetné, lebo v ňom budú Gréci rozhodovať o prijatí ponuky, ktorá už už v tom čase platiť nebude. Vyzerá to však, že hlasovať sa aj napriek tomu bude.
To sa stalo v sobotu. Následne prišla nedeľa, kedy zasadla ECB. Tá naplnila to, čo už dlhšie tvrdí, že núdzové úvery pre banky (ELA), sú naviazané na záchranný program, a rozhodla sa nenavýšiť limit pre núdzové pôžičky gréckym bankám. Technicky program vyprší až v utorok, ale vzhľadom na to, že by sa Gréci snažili do utorka vytiahnuť z bánk ďalšie miliardy (keď nie desiatky miliárd eur), tak ECB urobila „damage control“, aby sa nenavýšila jej expozícia voči Grécku, ktorá by sa v prípade GrExitu stala len ťažko dobytnou.
K tejto udalosti sa viaže jedna veľká misinterpretácia, ktorá plnila titulky v naších médiách. Že ECB údajne cukla, a limit na núdzové úvery ponechala na úrovni 89 mld. eur, a tým podržala Grécke banky. Toto je omyl. Zrušenie ELA nikdy nebolo na programe. Zrušenie ELA by znamenalo, že Grécke banky by okamžite museli vyplatiť ECB tieto peniaze a oni ich nemajú (peniaze, ktoré si v rámci ELA požičali vyplatili klientom v rámci výbero v z účtov). Grécke banky by teda okažite zbankrotovali a ECB realizovala straty, ktoré by jej vymazali takmer celý kapitál a nerozdelené zisky. A to je úplne mimo jej záujmu.
Práve naopak, ECB týmto grécke banky potopila, pretože tie si nemajú odkiaľ zaobstarať nové eurá na vyplácanie výberov z účtov a tým ich prinútila výbery z účtov zakázať. Podľa posledných informácii by tento stav mal trvať minimálne do budúceho víkendu.
Čo bude ďalej?
V grécku bude chaos. Ekonomická aktivita sa výrazne utlmí, keďže ľudia budú môcť platiť len cashom. Niektorí ale peniaze majú stále v bankách. Iným sa zase nebude chcieť vo míňať pri neistote, či vôbec budú v dohľadnej dobe vyplatení (či dostanú platy, dáky, dôhodky…) a v akej mene, míňať. Navyše tým utrpia daňové príjmy vlády, ktorá tak bude mať problém vyplácať platy a dôchodky.
Je možné, že sa časom zavedie nejaký parelelný obeh, napríklad vo forme nových gréckych dlhopisov, ktoré vláda vydá (napr. nimi vyplatí zamestnancov a dôchodcov) a bude ich akceptovať pri platbe daní. Tento stav ale nerieši, čo so zmrazenými účtami v bankách a tak som ohľadom jeho dlhodobejšej trvácnosti skeptický. Ľudia nemajú radi, keď nemajú prístup k svojim peniazom.
Nespokojnosť bude rásť. Buď vláda na tlak nespokojných ľudí poľaví a návrh veriteľov príjme, čo môže na určitý čas situáciu upokojiť. To podľa mňa ale najskôr urobí po výsledkoch referenda. Ponuka veriteľov síce už platiť nebude, ale tí podľa mňa v prípade kladného výsledku budú ochotní rokovať. Keď referendum dopadne negatívne, tak môže skúsiť zotrvať v takomto limbu, ale pravdepodobnejšie vidím vystúpenie z eurozóny. Treťou možnosťou sú predčasné voľby, ktoré by buď potvrdili mandát Syrizy, a tak by ostalo v platnosti, čo som písal vyššie, alebo by priniesli novú vládu ochotnú s veriteľmi jednať, čo by naopak mohlo situáciu upokojiť. Nevylučujem ani scenár, že cuknú veriteľia. Mohol by ich k toku dotlačiť kolaps trhov. Zatiaľ to ale tak nevyzerá, EURUSD tesne po otvorení trhov stáca 1,5 %, čo nie je nič katastrofálne. Akciové a dlhopisové trhy ale v čase písania tohto textu ešte neotvorili.
Hlbšie, či dlhodobejšie prognózy zatiaľ dávať nechcem, vejár možností je skutočne široký. Je však reálne, že sa bude každým dňom zužovať, a potom budeme o niečo múdrejší.
P.S.: Čo sa týka splátky dlhu MMF 30. Júna, tak tá podľa mňa vyplatená nebude. Grécko s ňou môže byť 30 dní v omeškaní, kým bude táto splátka vyhlásená ako nesplatná. Pri odstrihnutí od nových eur nemá pre Grécko žiadnu logiku tieto peniaze posielať preč z krajiny. Takže to, či bude Grécko platiť svoj dlh, je nateraz irelevantné.
P.S.2: Ešte ma napadá taká konšpiračná vec, že veritelia si chceli otestovať reakciu trhov, aby si vylepšili vyjednávaciu pozíciu. Pokiaľ by sa trhy zrútili (myslím, že by ich trápili predovšetkým štátne dlhopisy periférnych krajín eurozóny), tak sa pokojne môžu vrátiť k rokovacím stolom.
P.S.3: Sorry za možné preklepy, písal som to na počítači bez jazykovej korektúry.